História vozidiel Ford Mustang
Ford Motor Co. vstúpila do obchodného sveta úplne nenápadne v júni roku 1903, keď Henry Ford s ďalsími jedenástimi spoločníkmi vyrobil jediné auto - osemkoňový dvojvalec s retazovým pohonom zadných kolies, ktorý bol po mesiaci predaný chicagskému lekárovi; to bol prvý krok k vytvoreniu druhého najväčsieho podniku sveta. V priebehu nasledujúcich piatich rokov dokázal mladý Henry Ford premenit starú detroitskú továreň vyrábajúcu vagóny na automobilku ktorá za krátku dobu znamenala váznu konkurenciu ostatným podnikatelom. Svoje výrobky označoval Ford prvými devätnástimi písmenami abecedy. Mnohé z týchto typov ani neprisli do výroby, tak nárocný bol Ford hneď na začiatku. Najúspesnejsím modelom tej doby bol dvadsatkoňový Model N, malý lahký stvorvalec predávaný za 500 dolárov. V roku 1906 sa podarilo ctiziadostivému Henrymu Fordovi získat 58% akcií a po nedorozumení s bývalým séfom stal sa sám prezidentom spoločnosti. Nezhody mezi drzitelmi akcií neboli vsak firme takým nebezpečím ako Seldenova aféra. Pán G. Selden bol drzitelom patentu na Cestné lokomotívy s výbusným motorom a svoj patent si chránil vytvorením syndikátu, ktorý mal licencie americkým výrobcom pridelovat podla svojho uvázenia. Az po ôsmych rokoch urputných súdnych procesov Ford Motor Co. zvítazila a uvolnila tým automobilový priemysel zo Seldenovej zvieracej kazajky.
V roku 1908 bol na trh uvedený Model T, ktorý sa vyrábal devätnást rokov a o dva roky neskôr doslo k prestahovaniu z nevyhovujúcej bývalej vagónky do nového závodu v Highland Park. Uz o neskôr bol postavený prvý pobočný montázny závod v Kansas City. V roku 1913 boli postavené nové závody vo Philadelphii, Minneapolis, Long Island a v Buffale. V roku 1917 bola započatá výroba traktorov a nákladných áut a rok nato výroa ponoriek Eagle. V roku 1919 vznikol s drzitelmi akcií ďalsí konflikt, ktorého príčinou bola prílis vežká čiastka venovaná na výstavbu závodu Ronge v Dearborne. Stretnutie bolo nakoniec vyriesené tak, ze Henry Ford a jeho syn Edsel sa stali majitelmi vsetkých akcií spoločnosti. V roku 1922 bola odkúpená aj firma Lincoln Motor Co. Prvé trojmotorové lietadlo Ford vzlietlo v roku 1925
Upravený a vylepsený model T predsa len nestačil sledovat zmeny, ktoré ohlasovali konkurenčné firmy, a tak v roku 1927 jeho výroba skončila. Závod bol na sest mesiacov uzavretý a po znovuzahájení výroby vysiel z brán nový model A 1927 zo styridsat koňovým motorom, ktorý sa udrzal vo výrobe len pät rokov. V súlade s poziadavkami trhu bol skonstruovaný ďalsí nový, velmi úspesný model s motorom V 8, ktorého blok bol z jedného kusu. Za sest rokov začala výroba v závode Mercury, ktorého modely boli Fordovým útokom na strednú cenovú kategóriu.
Výroba civilných automobilov musela v roku 1942 ustúpit vojnovým potrebám. Fordove závody začali vyrábat stvormotorové bombardovacie liberatory, ktorých sa vyrobilo 8600 v priebehu necelých troch rokov. V závodoch sa vyrobilo ďalej 57 000 leteckých motorov, stvrt milióna jeepov, tisíce tankov, míny a iný vojnový materiál Tento program bol riadený Edselom Fordom, ktorý vsak uprostred najväčšieho úsilia v roku 1946 zomrel. Henry Ford sa vtedy vrátil k úradu prezidenta spoločnosti; túto funkciu potom odovzdal v roku 1942 svojmu najstarsiemu vnukovi Henrymu Fordovi II.
Henry Ford II. sa rozhodol po skončení vojny reorganizovat a decentralizovat spoločnost. V priebehu jedného mesiaca stratil niekolko miliónov dolárov, ale takisto ako jeho dedo uskutočňoval az do konca svoje predstavy. Táto dôslednost sa vyplatila. Výroba bola ozdravená, Henry Ford II. pripojil k podniku 24 nových výrobných, 13 montáznych závodov, 21 skladov náhradných dielov, dve skúsobné dráhy a 21 výskumných ústavov. Keď v roku 1947 zomrel zakladatel Henry Ford I. vo veku 83 rokov, firma Ford Motor Co. uz bezala naplno. V tej dobe začína epocha vedecko-technickej revolúcie v USA a Henry Ford II. patril k prvým, ktorý rozpoznal jej nástup a nálezite toho vyuzil.
V súlade s poziadavkami rástli aj výkony automobilov. Pokial este v roku 1941 sa vyrábali motory o 60 k, v roku 1949 mali nové modely áut motory uz 101 k a v roku 1954 115 koní.
Ford uz v roku 1905 vyrábal vozy na beziacom páse, organizácia jeho závodov bola vzdy perfektná a nikdy nelutoval miliónových strát, pretoze si bol istý, ze sa mu mnohonásobne vrátia. Zo skromného začiatku sa spoločnost rozrástla na 56 výrobných a 37 montáznych závodov v zahraničí.
Podnik zamestnáva v súčastnej dobe asi 400 000 ludí v domácich závodoch a ďalsích 150 000 v zahraničí. Produkcia číní viac ako 4,5 milióna osobných a nákladných automobilov a traktorov ročne.
Úspesným typom posledných posledných rokov je Ford Mustang, ktorého sa do konca roku 1969 predalo cez dva milióny.
Pre výrobu v roku 1974 a 1975 boli pripravené vozy FORD PINTO (stvorvalec OHC, objem valcov 1993ccm, max. rýchlost 155 km/h), sestvalcový FORD MAVERICK (objem valcov 3272ccm, rýchlost 165 km/h) a FORD T 5 - MUSTANG (osemvalec s vidlicovým motorom OHV, objem valcov 4945ccm, najväčsia rýchlost 165 km/h).FORD MUSTANG MACH 1 a ďalsí MUSTANG BOSS 351 sú osemvalce s vidlicovým motorom o objeme valcov 5769ccm a 7033ccm s maximálnou rýchlostou 215 a 220 km/h. Ďalsími dvoma typmi pre roky 1974-1975 sú FORD TORINO a FORD THUNDERBIRD (osemvalce s vidlicovým motorom OHV, objem valcov 6589ccm a 7036ccm, max. rýchlost 185 a 200 km/h). FORD MUSTANG II, stvorvalec 2301ccm dosahuje rýchlost 155 km/h a FORD MUSTANG II GRANDE, sestvalec s objemom valcov 2793ccm má najväčsiu rýchlost 160 km/h.